Ján Hollý      * 24.03.1785 Borský Mikuláš
           † 14.04.1849 Dobrá Voda
 

Básnik, národný buditeľ, prekladateľ, jediný významný poet píšuci bernolákovčinou.

 Štúdia :     1797 - 1799 gymnázium, Skalica 
                 1799 - 1802 gymnázium, Bratislava 
                 1802 - 1804 filozofia, Trnava 
                 1804 - 1808 teológia, Trnava
Pochádza z rodiny roľníka. Literárnej tvorbe s začal venovať počas štúdií v Trnave. Na jeho vývin mal najväčší vplyv prof. J. Palkovič, ktorý sa stal jeho mecénom a vydavateľom jeho kníh.

Počas študentských rokov začal prekladať grécke a latinské hrdinské básne Horácia, Homéra a Ovídia a zaoberal sa aj všeobecnými otázkami poézie (v rukopisnej básnickej polemike s J. Fándlym z r. 1805). Pod vplyvom Juraja Papánka a Juraja Fándlyho pokladal slovenský národ za jadro Svätoplukovej ríše a Slovákov za priamych dedičov Veľkej Moravy.

Ako básnik predstavil najmä hrdinskosť Slovákov a ich kresťanskú minulosť, najstaršiu medzi Slovanmi. Predstavil aj pôsobenie a kultúrnu i duchovnú misiu Cyrila a Metoda na Veľkej Morave, spracoval aj ich životopisy. Do centra svojej tvorivosti postavil cyrilometodskú ideu ako pevný kresťanský základ.

Jeho básnický génius sa prejavil v tom, že v čase nízkeho národného sebavedomia a malej viery stvoril mohutný epický sloh aj verš a z minulosti Slovákov predstavil najmä ich hrdinskosť. Zaujímavo a čarovne zobrazil život jednoduchých ľudí, najmä pastierov.

Pre pôvodnú básnickú tvorbu si vybral formu antického eposu. Ako obrodenecký autor chcel spevom o slávnej minulosti svojho národa posilniť proces formovania sa nového národného povedomia v období boja proti feudalizmu.

Súčasne s eposmi tvoril aj menšie skladby, ktoré nazýval selankami. Desať z nich bolo otlačených v Zore I (1835) , desať v Zore II )1836) a jedna v Zore IV )1839). Vytvoril ich podľa vzoru Vergiliových bukolík s rozličnými témami. Na zobrazení postáv selaniek sa prejavil vplyv herderovsko-kolárovskej koncepcie charakteru starých Slovanov. Selanky tvorili prechod medzi eposmi a lyrickými básňami, žalospevmi a ódami.

Patrí k najtalentovanejším básnikom píšucim v bernolákovčine. Vytvoril dielo klasické všetkými svojimi znakmi. Vyšiel z nadhľadov a orientácie bernolákovcov, ale napojil sa na prúdy slovenského národného obrodenia, reprezentovaného J. Kollárom a P. Šafárikom. Jeho dielo obdivovali aj mladí štúrovci. Aj keď si zvolili stredoslovenskú slovenčinu za spisovný jazyk, nerozišli sa s ním, hoci do konca života zotrvával na bernolákovčine.

Vedel zaujať stanovisko k celonárodnému kultúrnej problematike. Vzdal úctu jazykovému zákonodarcovi a zdôvodnil oprávnenosť slovenčiny ako spisovného jazyka. Vo viacerých zobrazil krásu prírody.

Pri požiari 3. 5. 1843, kde okrem dediny Madunice zhorela aj fara a kostol, utrpel zranenie a požiadal cirkevnú vrchnosť o penzionovanie. Prišiel o celé osobné vlastníctvo a zhoršil sa mu aj slabnúci zrak. V núdzi sa ho ujal farár na Dobrej Vode Martin Lackovič, jeho bývalý spolužiak, ku ktorému sa v lete 1843 presťahoval a kde neskôr aj zomrel.

Priateľov a čitateľov mal aj v Čechách, kde napr. K. A. Vinařický bol nadšeným vykladačom a prekladateľom jeho poézie. Na Hollého dielo nadviazali aj A. Sládkovič a P. O. Hviezdoslav.
Na Dobrej Vode vznikol nad jeho hrobom pomník vďaka zbierke, ktorú zorganizovali Ján Palárik a Jozef Kariol Viktorin. Slávnostné odhalenie pomníka v prítomnosti Ľudovíta Štúra sa konalo 11. 5. 1854. Na Dobrej Vode je aj Pamätná izba Jána Hollého a v Maduniciach, kde pôsobil 29 rokov, je pred rímskokatolíckym kostolom Pamätník.
Pôsobenie:      1808 vysvätený za kňaza 
                                 1808 kaplán, Pobedim 
                                 1811 kaplán, Hlohovec 
                                 1814 – 43 farár Madunice
Preklady:
1824 Rozličné básně hrďinské, elegiacké a lirické z Vergilia, Teokrita, Homéra, Ovidia, Tirtea a Horácia
1828 Aeneida

Eposy:
1833 Svatopluk, víťazská báseň ve dvanásťi spevoch
1835 Cirillo-Metodiada (vydaný za pomoci M. Hamuljaka)
1839 Sláv
1846 Katolickí spevňík

Epické básne:
1835, 1836, 1840 Selanki
1836 a 1840 Žalospevi

Žalospevy a ódy:
1835 - 1840 Pesňe (uverejňované v alamanachu Zora
Duchovné piesne
1842 a 1846 Katolícky spevňík

Súborné dielo:
1841 - 1842 Básne
1950 Dielo (10 zv.)
1965 Selanky
1967 Korešpondencia Jána Hollého (do stredoslsovenčiny oprebásnil I. Kostra)

Prebrané z    www.osobnosti.sk

Víťazoslav Cintula (*4.3.1848 Borský Mikuláš - 22.3.1911 Praha)

Historik, kartograf, stredoškolský profesor. Podporoval slovenských študentov na českých školách. V publicistickej činnosti venoval pozornosť národnostnej otázke aosobitne postaveniu Slovákov v Uhorsku. Je autorom drobných historických a etnografických príspevkov v novinách a časopisoch, národopisnej mapy Slovenska podľa sčítania ľudu z r. 1900 v Ottovom slovníku náučnom, mapy Francúzska, Rakúsko – Uhorska a balkánskych krajín v Ottovom zemepisnom atlase. Bol zakladajúcim a dlhodobým členom spoločnosti zeměvednej.

Ján Sekáč

( *15.5.1767 Borský sv. Peter  -  † 30.10.1818 Šaštín)

Slovenský barokový básnik –rodák z Borského sv. Petra
Študoval katolícku teológiu v Bratislave a v roku 1791 bol vysvätený za kňaza. V roku 1792 pôsobil ako kaplán v Uníne, v roku 1796 v Gbeloch a v rokoch 1807 - 1818 pôsobil ako farár v Šaštíne.

Bol autorom rukopisného zborníka poloľudovej poézie Laskavé karhání smíšnopochabých svetských mravúv z r. 1800. "Rozličné príhody tu sa predstavují,
Nech sa jak v zrkadle lide v nich zhlidají...."
Zborník obsahuje zveršované príbehy a anekdoty o významných historických udalostiach, jednoduchých i vznešených ľuďoch, rehoľníkoch a kňazoch, žartovné historky, poviedky, novely zo života rôznych spoločenských vrstiev, renesančné lascívne poviedky, folklórne, poviedkové a novelistické príbehy a bájky z ezopovskej tradície. Rukopis zborníka sa nachádza v Országos Széchényi Könyvtár v Budapešti. 

Ďalej napísal  didakticko-reflexívny mravoučný zborník poloľudových básní Rapsódia o francúzkéj vojne a revolúcii.