História obce Borský Mikuláš
Obec Borský Mikuláš vznikol spojením pôvodných obcí Borský Peter a Borský Mikuláš. Archeologické nálezy dokazujú najstaršie osídlenie chotára obcí v dobe bronzovej / 1 200 - 1 000 pred n.l./ Z tohoto obdobia pochádzajú nájdené pozostatky obydlí z mladšej doby bronzovej. Obe obce sa nachádzajú v priestore spojnice Jantárovej a súdobej považskej cesty, mnohé nálezy svedčia o intenzívnom pohybe v tejto oblasti. V období Veľkomoravskej ríše v katastry B.Mikuláša existovalo veľkomoravské sídlo v teritóriu Tehelňa.
O pôvode predkov obyvateľov Borského Mikuláša nie sú hodnoverné pramene. Rímsky historik Publius Cornelius Tacitus v diele " O Germánii" , spomína kmeň Búrov. Aj mladší autori / P.J.Šafárik a F.Sasinek / uvádzajú, že v dobe sťahovania národov s kmeňmi Góthov postupovali od Dnestra a Dnepra aj Búrovia. Historik Anonymus opisuje obsadenie územia Maďarmi a uvádza, že hranica uhorského kráľovstva bola posunutá až k Branču a Šaštínu. Obranu hraníc zabezpečovali 
slovanské kmene Sikulov, Plavcov a Búrov.
Napriek týmto skutočnostiam nie je jasné, či názov Borský Mikuláš a Borský Peter sú odvodené od názvu kmeňa Búrov alebo je to pomenovanie podľa rozsiahlych lesov Záhorského boru, ktorý začal vznikať v 17. storočí.
Prvá písomná zmienka o obci je doložená v listine Bratislavskej kapituly z 3.júna 1394 pod názvom Zenthpeter., v 18.storočí sa menovala Bur sancti Petri, Bur - Szent - Péter, Bur sankt Peter, BurSwatý Peter. Od roku 1920 Búrsky Svätý Peter a od roku 1927Borský Svätý Peter. V roku 1960 sa zmenil názov obce na doterjší Borský Peter. Obec patrila v 16.storočí k panstvu hradu Ostriež. V 17.storočí viedol Imrich Czobor spor o Borský Peter s Františkom Keglevičom, ktorý vyhral.
Dominantou obce je gotický kostol svätého Petra a Pavla zo 14.storočia , ktorý bol neskôr barokizovaný a ohradený v rokoch 1676 - 1680. Maďarskí dejepisci ho považujú za starší a uvádzajú ho ako kostol z doby árpádovcov t.z. z 13. storočia.
Po bitke u Moháča r.1526 bola dedina obsadená tureckými vojskami, ktoré na kríž pripevnili polmesiac, ktorý je tam dodnes.
V roku 1614 bolo v Borskom Petri 9 celých poddanských usadlostí, 10 domkárov a 7 želiarov. V 17.storočí sa spomína päť rybníkov, v 18.storočí 9 píl a mlyny. 
k Borskému Petru patrili osady Šajdíkové Humence, Hrušov, Rákoš a Sokold.
Z 19.storočia je zachovaný zrubový hlinený domček s valbovou slamenou strechou na drevených prístenných stľpoch. Obyvateľstvo sa zväčša 
zaoberalo poľnohospodárstvom a od polovice 18. storočia odchádzali aj na Dolnú zem na žatevné práce.Po skončení žatvy sa mnohí venovali obchodu po Uhorsku a rakúsku a predávali konope.
V roku 1926 bola obec rozdelená na dve časti - Borský Peter a šajdíkové Humence.
Za prvej republiky boli v obci činné spolky Roľnícka beseda, Slovenská roľnícka jednota, Športový klub, Združenie katolíckej mládeže a Dobrovoľný hasičský zbor.
Borský Mikuláš, dnes jedna z najväčších obcí v Senickom okrese, od 1. januára 1975 pozostáva z dvoch častí: Borský Mikuláš a Borský Peter.
Borský Mikuláš a jeho časť Borský Peter sa nachádza v severnej časti Záhorskej nížiny v Lakšárskych kopcoch, 15 km juhozápadne od Senice, okresného mesta.
Nálezy z doby rímskej dokazujú, že v chotári obce sa pohybovali ľudia v prvých storočiach nášho letopočtu. V 14 storočí sa spomína Borský Mikuláš ako Zenthmiklos, r. 1773 sa vyskytujú názvy Búr Swatý Mikuláš, Bur Sancti Nicolai, Bur-Sankt-Nicklasz, Bur-Szent-Miklós, r. 1920 sa obec volala Burský Svätý Mikuláš, r. 1960 Borský Mikuláš.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1394, zo záznamov novo - zriaďovanej zemepanskej správy, ktorá dopĺňala už fungujúcu cirkevnú správu. Najstarší názov Zenthmiklos je na listine Bratislavskej kapituly z 3. júla 1394. Ide o štatúciu pre Stibora zo Stiboríc, ktorou sa mu dáva do držby panstvo Ostriež ( Ostrý kameň). Podľa tejto listiny a ďalších dokumentov patril Borský Mikuláš ako poddanská obec hradu Ostriež. Neskôr obec patrila holíčskemu panstvu a jeho vládnucemu rodu Czoborovcov, ktorí ju predali Habsburgovcom.
Patrónom obce bol svätý Mikuláš, ktorý sa v 18. storočí dostal aj do znaku obce. Starším symbolom obce bola bežiaca líška pod borovicou. Pečatidlo s týmto znakom sa datuje od roku 1597 a používa sa dodnes.
Obyvatelia obce popri poľnohospodárstve obchodovali s konopami po celom Uhorsku a Rakúsku. Venovali sa i stolárstvu, tesárstvu, ale aj murárstvu, obuvníctvu a iným remeslám. Pestovali liečivé byliny a poznali ich tajomstvá, ktoré sa dedia z pokolenia na pokolenie.
V 16. storočí sa tu usadili Habáni, ktorí sa zaoberali hrnčiarstvom a výrobou nožov. Dodnes nám ich pripomína časť obce nazývaná Habány.
Obec nebola ušetrená ničivých tureckých nájazdov, bola viackrát vypálená a veľa ľudí odvlečených, dvakrát vyhorela počas Rákocziho povstania.
V r. 1668 dal Imrich Czobor na pieskovom vŕšku pri obci postaviť kaplnku 
Márie Magdalény.
V 17. storočí začalo stupavské panstvo so zalesňovaním Záhoria a okolia našich obcí.
V r. 1785 sa v obci narodil najvýznamnejší predstaviteľ bernolákovského hnutia, básnik a prekladateľ z antickej poézie Ján Hollý, autor životopisu Cyrila a Metoda.
Od r. 1879 bol v Borskom Mikuláši poštový úrad.
14. decembra 1897 bola otvorená cez obec železničná trať na úseku Kúty -Jablonica
V r.1904 kaplán Karol Nečesálek a učiteľ Alexander Holovič založili v obci Potravinový spolok, ktorý konkuroval židovským obchodníkom. V r. 1910 dosiahol spolok ročný obrat 78 377 korún.
V obci bol obvodný notársky úrad pre Borský Mikuláš, Bílkove Humence, od r.1925 aj pre Borský Peter a od r. 1927 sem patrila novoutvorená obec Šajdíkove Humence.
V r. 1914 časť osád patriacich Borskému Mikulášu sa osamostatnili a vznikla samostatná obec Bilkove Humence.
